Simona Chrappová
"Tí, čo ich môžem"
Dnes bol zvláštny deň. Bola som aspoň na piatich „kávičkách“ s ľuďmi, čo si vravia moji priatelia, s takými, že keby jedného z nich nejaký človek dostal, do smrti by ďakoval nebesiam, že ho má.
"To som ja, zafúľaný večný učeň múz. Zavesil som sa na krk životu, napil som sa jeho horkej krvi. A teraz vystupujem zo seba jak rieka z brehov a nesiem slovo ešte žeravé, slovo ešte nenarodené a slepé..."M. Válek Zoznam autorových rubrík: Simonn´s Fikcie, Srdcové Halušky, The world around, Príhody z jednej reštaurácie, Súkromné, Nezaradené
Dnes bol zvláštny deň. Bola som aspoň na piatich „kávičkách“ s ľuďmi, čo si vravia moji priatelia, s takými, že keby jedného z nich nejaký človek dostal, do smrti by ďakoval nebesiam, že ho má.
Po mojich dvoch rokoch, ktoré som strávila štúdiom v meste pod Zoborom, som sa rozhodla ponúknuť zvyšku Slovenska praktický výkladový slovník, drobný heslár a zopár frazeologizmov zo západných oblastí Slovenska. Iste sa vám to pri návšteve Bratislavy, alebo Nitry zíde:)
Raz som čítala, že lístie na zemi je všade rovnaké. Je. Aj vtedy, v lete, keď bol august a na ozdobenú zem bolo príliš skoro. Nevadí. Získala som svoju vlastnú jesennú impresiu v lete.
Poviem vám, že nie som nejaká odporkyňa starých ľudí. Tak to teda nie. Od mala ma vychovávali v kresťanskej viere, a tak slušnosť a spôsoby vždy patrili k môjmu Ja. Vedľa nás bol domov dôchodcov a aj keď som ja sama bola malá, rada som pomohla s nákupom staršiemu človeku a ich múdrosť a životné skúsenosti ma vždy prekvapovali a napĺňali novým poznaním. Ale dosť už Ód na mňa. Proste ma dokáže zarážať nesmierne jedna vec.